Slovenský svet

Za čias našich starých otcov a prastarých otcov, keď sa po atentáte na Františka Ferdinanda schyľovalo k vojne, znelo aj po terajších slovenských mestách heslo „Éljen a háború !“ – Nech žije vojna. Maďaróni sa vojne tešili, lebo si mysleli, že v nej definitívne zlomia odpor Slovanov, žijúcich v ich Veľkom Maďarsku, rozdrvia Srbov, porazia Rusov a navždy skoncujú so Slovákmi aj na Hornom Uhorsku. Potom prišla vojna. Bola dlhá, krvavá a Maďari si v nej vybojovali akurát tak Trianon.

Slováci s výnimkou poma´darčencov /ktorých nebolo málo/ sa do vojny nehrnuli. Niektorí Slováci s darom geniality ako dr.Albert Škarvan dokonca proti vojne vystupovali, hoci im za to hrozil hrdelný trest. Umelecký génius P.O.Hviezdoslav napísal svoje protivojnové „Krvavé sonety“. Masy „tóthov“ nepochodovali po Hornom Uhorsku v pacifistických sprievodoch, no „butatóthi“ narozdiel od „magyarok-ragyogok“ sa vojne netešili. Príležitostne utekali do zajatia alebo sa skrývali ako „zelené kádre“ v horách. Vojna síce napokon zbavila Slovákov maďarizácie, no ani pred ňou, ani cez ňu a ani po nej Slováci vojnu neospevovali. Naopak, stavali po vojne po dedinách a mestách pamätníky tým 70-100 tisícom Slovákov, ktorí vo vojne padli.

V čase, keď sa blížila 2.svetová vojna Slováci opäť nejasali-hoci tisíce z nich videli, že by im za istých okolností mohla pomôcť zbaviť sa jarma čechoslovakizmu. Hoci sa spočiatku veľké masy Slovákov tešili zo vzniku prvého ako-tak samostatného štátu a návratu Poliakmi okupovaných častí Oravy a Spiša do tisícročnej slovenskej domoviny, k vojne mali negatívny postoj. Pacifistické demonštrácie sa opäť nekonali, no odpor proti vojne sa prejavil malou vojenskou angažovanosťou na východnom fronte /rýchla a zaisťovacia divízia boli šuviks oproti uceleným armádam, ktoré na front proti ZSSR poslali Rumuni a Maďari/. To, že sa „protiboľševická“ vojna stala vyhladzovacou protislovanskou vojnou na vlastné oči videli slovenskí vojaci na Kaukaze a v Bielorusku a reagovali na to tak, ako ich otcovia v 1.sv.vojne-prebehnutím na druhú stranu, do sovietskeho zajatia alebo k partizánom. A to ešte predtým, než došlo ku zjavnému obratu vo vojne a jasným signálom, kto vo vojne zvíťazí. Vláda SR tiež nebola z vojny nadšená. Poslala na front Nemcom pár tisíc svojich „synov“ no „otcov“ a ďalších synov už poslať odmietala. A aj tie dve divízie, ktoré sa do vojny zapojili, napokon skončili doma alebo v Taliansku ako de facto pracovné zbory. Povstanie,-to bola iná vec. To bol prirodzený reflex národa na nemeckú okupáciu Slovenska. A tak – ako reflexívne povstanie začalo, tak aj skončilo.

Po vojne sa onedlho začalo hovoriť o ďalšej vojne. Tentokrát už termonukleárnej. Slováci poučení frontovými hrôzami na vlastnom území vystúpili proti vojne razantnejšie ako v 1914 či 1941. Pamätníci si spomínajú na obrovské stotisícové mierové manifestácie pod Devínom, za účasti pacifistov z celého sveta, vrátane USA /hudobník Paul Robeson/ a V.Británie /arcibiskup z Canterbury/. Pred 1. a 2.sv.vojnou sa vojna oslavovala. /Briti a Francúzi sa vo veselých kupletoch v 1939 tešili, ako si budú na Siegfriedovej línii sušiť spodky/. Pacifizmus sa ledva ozval-a výsledkom boli dve hrozné vojny. V 40-tych až 70-tych rokoch bol však už pacifizmus veľmi veľmi silný. Výsledok ? Termonukleárna vojna nevypukla. Vojny v Kórei, Vietname, v Alžírsku, Karibská kríza a pod. neprerástli do tretej svetovej vojny – lebo mierové hnutie bolo silné a odhodlané. Ľudia vojnu nechceli a ľudia jej preto aj zabránili.

A čo dnes ? Ako je to s dnešným mierovým hnutím vo svete, v Európe a na Slovensku ? Nuž, ako vravia Česi- „ticho na pěšince“. Nemecké mierové pochody skapali na šok zo zjednotenia Nemecka. Taliani a Francúzi majú svoje problémy s proticovidovými opatreniami a s migráciou. A my tu na Slovensku ? Na demonštrácie proti vojne chodí zopár tisícok postarších pánov a dám. Motor demonštrácií, ktorým sú vždy a všade mladí ľudia, najmä vysokoškolskí študenti akoby sa po dezilúzii z kuciakiádnych pouličných kraválov „prepálil“ a zablokoval. Potom, čo sa organizátori kuciakiády po získaní vládnej moci ukázali ako neschopní klamári, korupčníci a pomstiví likvidátori právneho štátu- sa masy ľudí, čo im na ulici a následne vo voľbách pomohli k moci, akoby od hanby stiahli za okná a dvere svojich „kapitalistických pelíškov“.

Mládež vníma predvojnové prípravy ako vojnovú videohru. Hrôzy vojny si dnešní adolescenti a dvadsiatnici-tridsiatnici stokrát prežili na monitoroch počítačov, smartfónov, na obrazovkách multiplexov. Tu sa naši „chrabrí“ mladí Slováci zúčastnili bojov-a ak padli, nevadilo im to, lebo im ešte zostali dva z troch virtuálnych životov. Dnešná slovenská mládež sa vojny nebojí. Naopak, teší sa na to vzrušenie, ktoré je s ničením, hlukom, krvou spojené. Dnešní mladí Slováci sa rizika zomierania neobávajú. Veď ak aj stratia jeden život, zostanú im predsa ešte ďalšie dva…

A tak je to aj s demonštráciami proti okupačnej zmluve s USA. Prieskumy /ktovie prečo nepublikované/ síce jasne hovoria, že drvivá väčšina Slovákov je proti zmluve, no v aktívnom, hlasnom „NIE“ na ulici pred palácom prezidenta, ministerstvom zahraničia alebo obrany či pred ambasádou USA sa to takmer neprejaví. Zmagorená mládež /ale aj stárež…/ zaplnila kvôli nepeknej poprave novinára námestie SNP, no proti riziku svojej vlastnej popravy v ohni termonukleárnej vojny sa jej zadok zodvihnúť z gauča nechce. Možno by pomohla inšpirácia zo zahraničia. -Ibaže aj tam je ticho. Aj tam sa demonštruje najmä proti rúškam a zákazu návštevy reštaurácií, – no proti prípravám na koniec civilizácie nikto príliš nenamieta.

Slípydžou Biden sa prebúdza zo senilného podriemkávania, oblieka si vojenské pampersky, naťahuje vojenské spodky, uniformu šitú na mieru a vetchou paprčkou velí novým a novým tisíckam mariňákov, výsadkárov a špeciálnych kománd na pochod smer Európa. Briti , geneticky závislí na fetovaní pušného prachu, Američanov v nástupe na východný front dokonca predbiehajú. Vojnový ošiaľ zachvacuje Španielsko, Francúzsko, Taliansko…dokonca aj ČESKÍ EUROHUJERI, ktorí sa ujali vlády v ČR sa ponáhľajú poslať na Ukrajinu aspoň patróny…Iba Nemci, poučení hlbokým rezom z prvej a druhej veľkej vojny zatiaľ akosi váhajú. Váhať začali dokonca aj páni v Kijeve, ktorých bezpečnostná rada dnes odmietla bezpodmienečné riziko ruskej invázie. A svete čuduj sa,-aj súčasná slovenská „vláda-nevláda“ zatiaľ váha obúvať našich vojačikov do vojenských bagandží. Napriek tom,-americký deep state už vykročil smerom k vojne. Vraj iba k malej ,iba k „riadenej“, iba k takej, čo by umožnila zastaviť ruský export plynu a ropy do Európy a americkým exportérom ponúkla energetický trh v hodnote takmer 100 miliárd ročne – –ako na striebornom podnose.

Iba naivný neskúsený človek sa však spoľahne na to, že tá vojna, čo vypukne bude obmedzená. Nebude. Ak sa to začne, bude to pravdepodobne „posledná borba“. A bez masových protivojnových demonštrácií sa pravdepodobnosť „malej“ vojny a jej prechodu do vojny globálnej bude blížiť k istote. Takže čo ? Demonštrovať, bojovať za mier alebo pasívne čakať na výsledok referenda /ktorého konanie si ale treba VYDEMONŠTROVAŤ/ ? Alebo zožrať návnadu pro-amerických médií a politikov a spoľahnúť sa na mierotvorné protiruské sankcie, na mierotvorné špeciálne komandá zabijakov či mierotvorné „humanitárne“ bombardovanie Donbasu a Moskvy ?

Takže ako ? „Éljen a háború“ resp. „Hail war“ !? Alebo sa uvedomíme a začneme konať ? – Lebo ČO SI NEVYDEMONŠTRUJEME-TO MAŤ NEBUDEME !

Začnime hneď. Už zajtra o 17.00 hodine pred Prezidentským palácom.

/PS: Nepáči sa vám, že to zvolal Smer ? A nie je jedno, akej farby je mačka, keď myši dobre chytá ?/